Zázrivské povesti

Rozsutec a Zázrivá patria od dávna k sebe, tak ako jednotlivé zázrivské osady: Ústredie, Biela, Petrová, Demkovská, Dolina, Ráztoky, Grúne, Končitá, Havrania, Kozinská, Plešivá.

Zázrivá je obec s bohatou históriou a ľudovými tradíciami. Dedičstvo našich otcov okrem ľudovej architektúry prezentujú aj krásne ľudové kroje, rôzne ľudové výrobky a piesne. Dlhé roky sa z generácie na generáciu prenášajú aj zázrivské povesti. Hovorí sa v nich o Jánošíkovi a jeho zbojníkoch, ktorí po zázrivských kopcoch poskrývali svoje poklady, o bačoch, čo po zázrivských vrchoch ovce pásli aj rôznych rozprávkových bytostiach, ktoré pocestných nočnou hodinou plašili. Povesti sa viažu k určitým miestam v chotári obce a tiež hovoria o tom, ako obec vznikla a ako vznikol jej názov...

Miroslav Karcol

Celkom 86 povestí s neuveriteľnými príbehmi sa podarilo zozbierať, knižne upraviť a vydať v dvoch knihách pod názvom Povesti spod Rozsutca a Povesti spod Rozsutca II sa podarilo Miroslavovi Karcolovi so svojimi spolupracovníkmi.

Niekoľko z nich vám tu prinášame.

Jano na Priehybe nad Končitou jahňatá od jari do jesene pásol. Bol to starý mládenec, chlap, mocný ako hora, rozumu nemal na rozdávanie, nuž ale načo ti je rozum pri pasení jahniat. Ráno vyženieš, večer zavrieš, medzitým niečo zaješ, ak máš čo. Pes ti pomôže zavrátiť aj je ti s ním veselšie.

O Jurajovi Jánošíkovi, zbojníkovi z Terchovej, sa toho už veľa povravelo. Veľa sa napísalo aj o tom, ako sa stal zbojníckym kapitánom. Ako to v skutočnosti bolo? Raz sa vybral starý Jánošík z Terchovej do susednej Zázrivej, aby mladé prasatá predal a utŕžil dajaký groš na obživu svojej rodiny.

Život na zázrivských salašoch nebol nikdy ľahký. To vám mohol potvrdiť každý bača, čo sa s ovcami po holiach trápil. Dôležité bolo dobrú partiu valachov v zime dohromady dať, aby sa na nich dalo v každej situácii spoľahnúť. Darmo takých chlapov na salaš vláčiť, čo namiesto ovčieho škurvátu radšej fľašku v rukách držia.

V sobotu večer, len čo mládenci obriadili statok a porobili najnutnejšie práce v maštali, utekali z domu preč. Rýchlo sa poumývali studenou vodou pri studni alebo pri žľabe, z ktorého sa dobytok napájal, britvou sa oholili, nahodili najlepšie háby, čo mali a už aj utekali za dievkami na vohľady.

V dávnych dobách, keď ešte nevedeli Zázrivčania doma pálenku variť, akémusi Plešivčiarovi žena zľahla. Vybral sa tento do Veľkej Vsi dačo pre to novorodeniatko kúpiť, aj okovitky na krstenie a opačky zadovážiť. Prešiel cez Malú poľanu na Hladký vrch, Stožky a popri revišnianskom potoku dolu do župného mesta.

Zázrivú si bez syrových korbáčikov už ani nevieme predstaviť. Už aj malé dieťa pozná výrobu tejto obľúbenej pochúťky, ktorá je známa po celom Slovensku aj za hranicami našej republiky. Nebolo tak vždy. Už prví pastieri oviec, ktorí sa usadili v kraji pod Rozsutcom, vedeli z ovčieho mlieka vyrobiť syr a maslo.

Mrzký potok nenájdete v žiadnej turistickej mape a máloktorí Zázrivčania vedia, kde sa vlastne nachádza. Keď sa prejdeme po zázrivských kopaniciach a pozrieme si potôčiky okolo jednotlivých usadlostí, mohli by sme takto nazvať možno každý druhý potôčik, v ktorom je nahádzaná kopa rôzneho haraburdia z domácností. Ale nie o to ide.

To, kde sa nachádza v Zázrivej Borková mláka a Borok vie už aj malé dieťa. Nájdeme ho aj v každej turistickej a informačnej mape. Je to kopec, oddeľujúci od seba osady Petrová, Dolina a Ústredie. Na Borku sa týči do výšky stožiar s televíznym vykrývačom, na Borkovej mláke je chránené nálezisko s liečivou rastlinou vachtou trojlistou, ohradené dreveným plotom.

V Zázrivej, tak ďalej od potoka, žil istý chlap. Podkopčan ho volali, pochodil z Terchovej. Ešte vari viac ako pred sto rokmi prišli jeho predkovia na zázrivské kopanice. Dedina bola vtedy menšia a kopaníc bolo len poriedko, kde-tu domec. Podkopčan bol vraj vedomec i velký pismák, kadečo vedel, nad čím si iní darmo hlavy lámali.

Možno ste už dakedy aj boli pod Rozsutcom alebo i hore na ňom, ale ak ste tam ešte neboli, choďte si raz pozrieť to vršisko. A uvidíte, že sa vám tam zvidí, lebo veru, pekne je na lúčkach a stráňach okolo Rozsutca. Všade, kde sa pozriete, vysokánske vrchy, hory a tie čudné skaliská..! Keď sa na ne zahľadíte, bude sa vám zdať, že sa do rána neudržia na stráni, ale že všetko ujde kdesi do doliny.