Na Slovensku bol tento pôvodom cudzí systém chovu oviec prispôsobený prírodným a spoločenským podmienkam a nadobudol niektoré osobité črty. Šíriteľmi salašníctva boli valasi, ktorí osídľovali horské oblasti slovenských Karpát v rámci valaskej kolonizácie. Koncom 14. storočia sa z juhovýchodných oblastí Karpát dostali do Zemplína a Šariša, v 15. až 17. storočí do všetkých horských oblastí stredného a severného Slovenska, na Těšínsko a severovýchodnú Moravu. V regiónoch ako Orava, Liptov či Spiš sa tento spôsob chovu oviec a výroby mlieka, syra, bryndze a žinčice, ale aj ovčej vlny udomácnil. Tamojšie hole boli posiate stovkami veľkých salašov a tisíckami oviec a dobytka.

Karpatské salašníctvo sa viacerými črtami líšilo od nížinného chovu oviec, rozšíreného do stredoveku v nížinatých oblastiach Slovenska. Pri horskom salašníctve sa ovce pásli najmä na vyššie položených nevyužívaných horských pasienkoch. So salašníctvom sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška.

V systéme horského salašníctva zostávali stáda oviec s pastiermi na pasienkoch aj cez noc, a to tradične od jari do jesene, čo si vyžadovalo budovanie pastierskych stavieb, ktoré slúžili na prístrešie pre pastierov, na ustajnenie a dojenie oviec a na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov.

Tradičný salaš tvorila drevená koliba a ohrada, kde ovce trávili noc, čiže košiar. Valasi trávili celé leto spolu s čriedami vysoko v horách uprostred voňavých lúk, iba na zimu ovce zaháňali dole do dedín.

Slovo bryndza vzniklo zo slova brýzganina. Tento výraz sa používal na označenie mäkkého ovčieho syra. Na začiatku slovom brýzganina označovali zrazené ovčie mlieko roztrepané do podoby vznášajúcich sa chuchvalcov v tekutej srvátke. Vtedy sa ešte nevedelo, ako dokonale scediť zrazeninu mlieka, neboli používané plachtičky. Z plachtičky – po zviazaní štyroch rohov k sebe – vznikne tzv. hrudiarka. Tá sa po naplnení syrovinou, teda v podstate toho, čo sa pôvodne označovalo ako brýzganina, zavesí a pôsobením zemských gravitačných síl podlieha samolisovaniu. Týmto spôsobom sa syrová masa sama bez priameho ľudského pričinenia (napr. zámerného lisovania na lise) zbavuje „prebytočnej“ srvátky. Takto teda vznikne hruda a to je vlastne ovčí syr.

Teodor Vallo v roku 1892 vynašiel a zaviedol do výroby mäkšiu a roztierateľnú bryndzu. Princíp výroby, spočíval v tom, že správne vyzretý ovčí syr bol dokonale rozotrený na valcoch, pričom jeden sa otáčal pomalšie a druhý zasa rýchlejšie. Potom sa pridávala soľanka, teda soľ rozpustená vo vode.