Jedinečnosť pravých korbáčikov spočíva v namáhavejšej a dôslednejšej ručnej výrobe.

Každý kto sa pristaví, ochutná, nakúpi, a to nielen zapletené pochutiny, ale aj bryndzu, ovčí syr, žinčicu, oštiepky a parenice a ďalšie syrové výrobky.

Traduje sa, že už od druhej polovice 19. storočia, bola v Zázrivej výroba korbáčikov. Keďže Orava je horský región, pre ktorý sú typické vhodné podmienky pre chov a pasenie oviec i hovädzieho dobytka, obyvatelia Zázrivej tiež nezaháľali.

V tom období bola pre miestnych chovateľov oviec a kráv výroba a predaj parených syrov jediným zdrojom príjmov. Dodnes nedokáže žiaden mechanický stroj nahradiť šikovné ruky zázrivských žien. Korbáčiky pripravujú tradične takmer výlučne ručným spôsobom – parením hrudkového syra v horúcej vode a vyťahovaním do tvaru nití (tradične sa nazývajú „vojky“) a následným spletaním do tvaru korbáčika. Práve ručné spracovanie pareného cesta – hnetenie a preťahovanie dodáva korbáčikom ojedinelú špecifickú vláknitú štruktúru.

Zázrivský korbáčik je parený syr tvaru korbáčika s dĺžkou 10 – 50 cm. Rozlišujeme údený a neúdený zázrivský korbáčik – základné odlišovacie prvky sú farba a vôňa. Údený Zázrivský korbáčik má mierne žltú až zlatožltú farbu, mierne vyšší obsah soli (1%) a charakteristickú dymovú arómu. Neúdený je bielej až smotanovo-bielej farby bez dymovej vône. Oba druhy majú rovnakú štruktúru a konzistenciu.

Zázrivskí a oravskí obchodníci korbáčiky ponúkali na rôznych trhoch, pri rôznych príležitostiach, akými sú svadby, krstiny, Vianoce, fašiangy, veľkonočné sviatky. Hlavne počas týchto sviatkov sa zvyšovala produkcia korbáčikov, čo svedčí o ich obľúbenosti u konzumentov. Dôkazom sú výrobné záznamy výrobcov tejto syrovej pochúťky.

Dnes predajcovia korbáčiky rovnako ponúkajú na rôznych podujatiach, oslavách i sviatkoch pričom je na trhu niekoľko rôznych balení odlišujúcich sa počtom kusov i hmotnosťou balenia. Korbáčiky sa stali súčasťou významných regionálnych podujatí. Napríklad, počas Zázrivských dní sa konajú súťaže vo výrobe Zázrivských korbáčikov. O popularite súťaže svedčí účasť domácich výrobcov, ale i náhodných súťažiacich.

Vďaka ojedinelej zručnosti a vďaka zachovaniu tradičnej receptúry tak vznikol výnimočný výrobok – Zázrivský korbáčik, ktorý je pýchou obce i celého Oravského regiónu.

Ako sa robia zázrivské korbáčiky?

• Základom pre výrobu korbáčikov je mlieko. Najskôr dáme mlieko do veľkého hrnca v kuchyni, po ohriatí na 38 - 40 °C si dáme do malej misky syridlo. Po pridaní syridla mlieko prikryjeme a necháme stáť cca 30 minút. Zlejeme cez sitko s gázou a máme sladku hrudku a počkáme 2-3 dni nech vyzreje syr tej správnej zrelosti. Táto zrelosť syra sa dá vyskúšať tak, že sa odreže kúsok zo syra a v horúcej vode sa skúsi, či sa syr už ťahá, teda, či je v horúcej vode vláčny. Ak sa nechá prekysnúť, potom sa stáva krehký a už sa z neho korbáčiky (nite - vojky) robiť nedajú. Keď má syr správnu zrelosť, pokrája sa na malé kúsky do horúcej vody, kde sa z neho uhnieti podlhovastý bochník, ktorý sa viackrát naťahuje, na koncoch sa spája, aby sa opäť natiahol. Takýmto spôsobom potom v korbáčikoch vznikne viac vlákien. Po vyhnietení nasleduje samotné ťahanie. Z horúcej vody sa z tenšieho konca naťahuje syr do studenej vody a to tak, že sa prstami ťahá a zároveň sa krúti. Je potrebné veľa zručnosti na to, aby boli nite rovnomerne hrubé po celej dĺžke. Hneď potom nite putujú do nasýteného slaného roztoku. Čím je roztok slanší, tým sú korbáčiky menej slané, pretože soľ neprenikne dovnútra a na povrchu urobí hladký povlak a nite potom nie sú mäkké, ale príjemne vŕzgajú pod zubami. Potom je ešte treba korbáčiky pliesť z nití, a prípadne dať vyúdiť.
• Domáca výroba syrového korbáčika bola preskúmaná v roku 1973 v Zázrivej, kde na napínací rámik omotávali syrové nite, nechali ich vyschnúť a oschnutím sa nescvrkávali. Rok, v ktorom sa u nás začali syrové korbáčiky vyrábať, však nie je jasný. Podľa náročnosti výroby sa dá predpokladať, že ide o najnovší ľudový syrársky výrobok vyrábaný len vo vyhovujúcej kuchyni, a nie v pastierskych kolibách. Napokon ešte v tomto článku musíme aspoň krátko spomenúť aj tradičnú slovenskú parenicu, ktorá ma v klasickej podobe tvar kotúčového zvitku zo syrových stúh. Jej tvar sa udržuje obviazanou retiazkou so syrových nití. Môže byť vyrobená aj v podobe z dvoch proti sebe zvinutých kotúčov v tvare písmena S.