S Rozsutcom je Zázrivá spojená pupočnou šnúrou. Doslova ovplyvňuje životy jej obyvateľov. V určitých mesiacoch zaň zapadá slnko, inokedy nedovolí búrkovým mračnám prejsť nad jej územie v letných horúčavách poskytuje tieň jej obyvateľom... Tento majestátny kopec sa vypína nad Zázrivou a pózuje zázrivcom, ale aj turistom a návštevníkom Zázrivej po celý rok, nech sa pohybujú kdekoľvek po rozsiahlych zázrivských kopaniciach. Poslúži im ako maják, keď nebodaj zablúdia na prechádzke v hustých zázrivských lesoch, alebo pri zbieraní húb, malín či čučoriedok.

Veľký Rozsutec je jedným z najkrajšich, najnavštevovanejších a najfotografovanejších kopcov na Slovensku. Nie div, že na jeho vrchol vedie množstvo chodníkov zo všetkých svetových strán. Veľký Rozsutec (1610 m.n.m.) aj zo svojím menším bratom Malým Rozsutcom (1344 m.n.m.) uzatvárajú na severovýchode pohorie Malej Fatry.

Ich vrcholy sú „dobýjané“ turistami hlavne z Vrátnej a Terchovej. Zo Zázrivej vedú tri turistické cesty rôznej dĺžky a obťažnosti, takže každý si môže vybrať variantu na ktorú sa cíti a ktorá mu vyhovuje. Navzájom sú poprepájené a dajú sa rôzne kombinovať.

• Zázrivá Centrum – Rázcestie Dolina – Bôrikova mláka - Malá Petrová Jánošíkov dvor - Sedlo Príslop nad Bielou (žltá TZ na Medziholie) - sedlo Zákres – Malý Rozsutec - sedlo Medzirozsutec (modrá TZ na Medziholie obchádza V. Rozsutec) – Veľký Rozsutec – sedlo Medziholie – Zázrivá osada Biela (po zelenej TZ.)

Najdlhší a najnáročnejší je červeno značený turistický chodník. Je to úsek hrebeňovky E3, ktorá začína v Trstenej a končí na Kľaku a ktorá prechádza celou Oravskou vrchovinou a Kriváňskou a Lúčanskou Malou Fatrou.

V Zázrivej sa na túto magistrálu napojíme priamo v centre obce pred kostolom na kóte 600 m.n.m. Trasa vedie 850m po chodníku popri hlavnej ceste smerujúcej do Dolného Kubína. Za odbočkou do osady Dolina po 50m nás červená značka navedie na chodník, ktorý v krátkom úseku strmo vystupuje na rozsiahlu lúku. V starších turistických mapách je tento úsek značený ako žltá turistická trasa. Po lúke stúpame hore k lesíku do jej pravého kúta, kde už zbadáme široký chodník a aj červené značenie.

Chodník nás privedie k prvému zaujímavému miestu na trase k prírodnej pamiatke Bôrická mláka - domácimi obyvateľmi nazývanú Borkova mláka. Leží na úpätí vrchu Bôrik (Borok) 648 m n. m. Jej výmera je 0,6 ha. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1974 a je chránená 4.st. ochrany. Oplotená je dreveným plotom a chodník vedie v jej tesnej blízkosti, takže túto prírodnú pamiatku určite neprehliadnete. Predmetom ochrany je svojrázny, geomorfologický útvar zamokreného sedielka, so slatinnou a rašelinnou vegetáciou. Trasa ďalej mierne klesá cez borovicový lesík až k hlavnej ceste vedúcej do Terchovej a Žiliny. Jej pravým rozšíreným okrajom ideme asi 100 m až k predajnému stánku na korbáčiky a syrové výrobky, ktoré sú tradičným produktom obyvateľov Zázrivej. Pokiaľ by ste išli mimo otváracích hodín, je možnosť zakúpenia časti mliečneho a syrového sortimentu aj v automate umiestnenom vedľa iného predajného stánku asi 200 m vyššie.

Opatrne prejdeme cez hlavnú cestu a pokračujeme po mierne stúpajúcej asfaltke do osady Malá Petrová. Po 250m chôdze uvidíme po ľavej strane komplex troch dreveníc – Jánošíkov dvor. Tu sa môžeme taktiež občerstviť v štýlovej reštaurácii a medzitým obdivovať umenie rezbárskeho majstra, ktorý tu v dreve stvárnil postavu aj osud Juraja Jánošíka-ľudového slovenského hrdinu. Okrem iných dobrôt, vám v reštaurácii pripravia aj vynikajúce bryndzové halušky, ktoré môžete zapiť buď žinticou, alebo vychladeným oroseným pivkom. Načerpaná energia sa vám určite zíde, pretože najnáročnejšia časť túry vás ešte len čaká. Pokračujeme hore osadou až na jej koniec k poslednému domu.

Cesta sa ďalej zmení z asfaltovej na poľnú a začne prudšie stúpať najskôr lesíkom a neskôr nás vyvedie na pasienok. Tu v letných mesiacoch môžeme vidieť pasúci sa kŕdeľ oviec z neďalekého salaša. Čím vyššie stúpame tým sa nám krajina za nami viac otvára a môžeme sa kochať peknými výhľadmi na pohorie Kysuckej vrchoviny. Dôjdeme do trávnatého sedla Príslop nad Bielou k smerovníku, ktorý je umiestnený pri osamelej skale na kóte 850m.n.m. Údaj na šípke s červenou značkou nám prezradí, že na Veľký Rozsutec sa dostaneme za 2 h. a 45 min. a ukazuje smer priamo hore do lesa a do poriadnej strminy. Ak si netrúfame máme ešte možnosť rozhodnúť sa pre menej náročnú, avšak o niečo dlhšiu a menej atraktívnu variantu a to po žltej turistickej značke na Medziholie (za 1.h 45min.), čo je celkom príjemný traverzový chodník lesom, najskôr smrekovým a neskôr bukovým.

• Z Medziholia potom môžeme zaútočiť na vrchol Veľkého Rozsutca, čo nám potrvá približne 1h 15 min. Tu sa musíme rozhodnúť pre zostupovú trasu. Možnosť návratu do Zázrivej je buď po červenej TZ na Medzirozsutce s prípadným výstupom na Malý Rozsutec a ďalej do sedla Zákres a späť do sedla Príslop nad Bielou a odtiaľ ďalej už po popísanej trase cez Malú Petrovú, alebo sa môžeme vrátiť po výstupovej trase na Medziholie a do Zazrivej zostúpať po zelenej turistickej značke do osady Biela, odkiaľ sa dá na presun do centra využiť aj autobusové spojenie.

Červená trasa z Príslopu nad Bielou pokračuje nepríjemným strmým stúpaním pričom na pomerne krátkom úseku musíme prekonať približne 400 výškových metrov po chodníku plnom lístia, kameňa a koreňov. Počas namáhavého výstupu však môžeme obdivovať množstvo starých bukov pokryvených do najrôznejších patvarov a takisto množstvo skalných ostrohov vystupujúcich zo zeme.

Z chodníka vybočuje veľa bočných cestičiek na okraj skál s parádnymi vyhliadkami do osady Biela a neskôr aj na Zázrivú a pohoria na severe. Vrcholová časť chodníka je už príjemná. Vychutnávajúc si výhľady, sa po krátkom záverečnom klesaní dostávame do Sedla Zákres 1229 m.n.m.

Bol by hriech neodbočiť doprava na zelený turistický chodník vedúci na Malý Rozsutec. Zdrží nás to nie viac ako 30-40 min. a budeme mať zdolaný zaujímavý malofatranský vrchol. Výstup je krátky no v strednej pasáži je potrebné prekonať chodník vedúci kamenným suťoviskom v ktorého závere je skalný asi 10 m vysoký skoro kolmý výšvih zaistený reťazami. Deti a niektorí menej zdatní turisti by v tejto časti mohli mať problém, preto im treba zvážiť či si na tento úsek trúfajú.

Po návrate z Malého Rozsutca pokračujeme zo Sedla Zákres do Sedla Medzirozsutce. V tomto úseku je možné si doplniť vodu v prameni kúsok od chodníka na pravej strane.Chodník postupne začína stúpať. Pokračuje lesom neskôr kosodrevinou. Mnohé úseky sú značne vychodené, hlboké a po dažďoch aj blatisté. Treba kráčať opatrne.

Po asi hodine a štvrť sa dostaneme na vrchol 1610 m. vysokého Veľkého Rozsutca. Za dobrej viditeľnosti sa nám naskytnú úchvatné výhľady na všetky svetové strany. Môžeme pozorovať Babiu horu a Pilsko, Kubínsku hoľu, Západné Tatry, celý hrebeň Nízkych Tatier od Kráľovej hole, Choč, Veľkú Fatru, Martinske hole, veľkú časť hrebeňa malej Fatry a dokonca aj Lysú horu v Moravskosliezskych beskydách. Po nabažení sa výhľadmi treba pokračovať v zostupe po červenej turistickej značke do sedla Medziholie. Tento úsek je členitejší a na zostup aj výstup náročnejší. V hornej časti treba prejsť úseky cez skalné zrázy zaistené reťazami. Prekonať musíme niekoľko suťovísk, miesta zaistené reťazami aj rebríky.

V spodnej časti prídeme opäť do lesa, kde nás tiež môže potrápiť blato a korene stromov poprerastané do chodníka. Putovanie po červenej magistrále ukončíme v sedle Medziholie na kóte 1185 m. Z Medziholia sa presunieme po modrej TZ o 200 m nižšie k smerovníku pod Rozsutcom, odkiaľ už po zelenej značke pokračujeme do Zázrivej osady Biela. Chodník najskôr vedie cez pasienky potom pokračuje v lese. V závere klesá prudšie po koryte potoka, až nakoniec opäť príde na pasienok. Hrebienkom zídeme k prvým domom v osade.

Po asfaltke vedúcej pomedzi domy sa dostaneme na konečnú zástavku autobusu, odkiaľ sa dá autobusom presunúť do centra. Autobusov však z tejto časti chodí veľmi málo, preto si dopredu treba zistiť odchody. Ideálne je keď máme v skupine dve autá a jedno si ešte pred túrou presunieme do Bielej. Potom nie sme nijako časovo obmedzovaní. Samozrejme dá sa isť aj pešo no 8km šliapať po asfaltke nie je po takej ťažkej túre nič príjemné. Po náročnom dni nám určite dobre padne posedenie, dobrá večera a pivko v niektorom penzióne, hotely či reštauračnom zariadení.